Darcovstvo: o požehnaní dávať

Lina nemala veľké očakávania, keď začala svoju kampaň na fundraisingovej platforme GoFundMe. Chcela jednoducho pomôcť: Po sérii nešťastných okolností gazdovstvu jej susedky Sabine H. hrozila dražba. Lina teda online zverejnila fotografie, porozprávala príbeh a klikla na tlačidlo „Publikovať“.

To, čo sa stalo potom, prekonalo všetky jej očakávania: prišli finančné príspevky vo výške viac ako 250 000 eur. Zapojili sa ľudia z celého Rakúska aj zo zahraničia. Jeden z nich v komentároch napísal: „Namiesto toho, aby som hral Lotto, daroval som 25 eur Sabine; tam budú lepšie využité.“ Vyzbierané peniaze stačili na oddialenie dražby. A potom sa stalo niečo nečakané: anonymný veľký darca vyhlásil, že uhradí zostávajúcu sumu – a Sabine si tak mohla ponechať gazdovstvo. Tento príbeh ukazuje, že niekedy môže mať jednoduché gesto väčší dopad, než by ste považovali za možné. A takéto akty solidarity nie sú výnimkou. Keď sa spýtate ľudí okolo seba, budete prekvapení, koľkí z nich prispievajú, či už online alebo na ulici, finančne, darovaním oblečenia alebo jedla útulku pre zvieratá.

Ochota pomáhať: aktuálny stav

Keď sa dejú zlé veci, ľudia k sebe majú bližšie. Bolo to zjavné aj po vypuknutí vojny na Ukrajine. V mnohých krajinách bolo po začatí ruského útoku prijaté rekordné množstvo darov. To isté sa ukázalo aj pri súčasnom konflikte v Gaze. Darcovstvo je silne ovplyvnené faktorom naliehavosti a táto naliehavosť sa mení v závislosti od správ. Zatiaľ čo sa kedysi pozornosť sústreďovala predovšetkým na projekty pre deti, dnes sa zameriava aj na ochranu klímy a pomoc pri katastrofách – správy o najrôznejších krízach vo svete sú čoraz častejšie a sprevádzajú ich cielené výzvy k poskytovaniu darov. Ako na to reagujú ľudia, ktorí sami pociťujú rastúci stres vo svojom každodennom živote, napríklad v dôsledku rastúcich životných nákladov? Našťastie sa zdá, že nedochádza k poklesu ochoty pomáhať. Podľa aktuálnej správy o darcovstve vo svete „World Giving Report“ organizácie Charities Aid Foudation sa ochota pomáhať nemení: V Európe predstavujú dary na obyvateľa v priemere 0,64 percenta osobného ročného príjmu. Európske spoločnosti mali v posledných rokoch tendenciu dávať menej, zatiaľ čo odkazy zo závetov sú čoraz bežnejšie. Vo Švédsku pochádza 17 percent všetkých darov z dedičstva a vo Veľkej Británii takmer tretina. Bez ohľadu na zdroj peňazí existuje jedno obdobie roka, kedy sa v celej Európe vyzbiera mimoriadne veľká suma: december je stále najdôležitejším mesiacom. Okolo Vianoc a Nového roka sa charite venuje ešte viac pozornosti – a to aj prostredníctvom kampaní charitatívnych a náboženských organizácií.

Nové možnosti, ale aj riziká

Darovanie už neznamená len zriadenie tradičného trvalého príkazu pre niektorú organizáciu. Formy darovania sú dnes rozmanitejšie ako kedykoľvek predtým. Sabine H. so svojim zachráneným gazdovstvom bola len jednou z mnohých ľudí, ktorí dostali pomoc prostredníctvom crowdfundingu – presnejšie povedané, jej prípad sa pripája k viac ako 200 miliónom fundraisingových kampaní po celom svete na online platforme GoFundMe. Aplikácie na mikrodarovanie, ako napríklad RoundUp, zaokrúhľujú nákupy a rozdiel darujú. V mestách poskytujú „otvorené“ chladničky a šatníky jedlo a oblečenie tým, ktorí to naliehavo potrebujú. Dokonca aj na svadbách sa dnes namiesto darov žiada o peniaze na dobrý účel. Zvýšený počet ponúk však so sebou prináša aj viac rizík – relatívna anonymita digitálneho sveta prirodzene vedie k pokusom o podvod. Napríklad po zemetrasení v Turecku v roku 2023 sa na sociálnych sieťach v priebehu niekoľkých hodín objavili odkazy na falošné darovacie stránky. Štúdia Cornellovej univerzity potvrdzuje, že platformy ako X, Instagram, Facebook a YouTube sa čoraz častejšie zneužívajú na podvody s darovaním. Ako teda spoľahlivo identifikovať dôveryhodné organizácie? Najspoľahlivejším ukazovateľom je oficiálna značka kvality (Gütesiegel), ktorá sa prideľuje na základe prísnych kritérií a je pravidelne kontrolovaná. „Už viac ako 20 rokov sme držiteľmi rakúskej značky kvality v oblasti darcovstva a kladieme veľký dôraz na bezpečnosť údajov,“ hovorí Nora Deinhammer, výkonná riaditeľka SOS Detské dedinky. „Naše dátové centrum spĺňa najnovšie bezpečnostné štandardy na predchádzanie kybernetickým útokom. Darovanie nikdy nie je anonymné, pretože vždy vyžadujeme osobné údaje a tie sa prenášajú v šifrovanej forme.“ Seriózni príjemcovia darov si cenia transparentnosť, čím odpovedajú na ďalšiu dôležitú otázku: Na čo sa moje peniaze vlastne používajú?

U koho skončia peniaze

Renomované organizácie presne uvádzajú, na čo sa dary používajú. Nevyžaduje to iba značka kvality v darcovstve, ale vytvára to aj pocit bezpečia, hovorí Nora Deinhammer: „Uvedomujeme si dôveru, ktorú do nás ľudia vkladajú, a robíme všetko pre to, aby sme ju naplnili.“ Napríklad v organizácii SOS Detské dedinky podľa zverejnenej výročnej správy zostáva z každého desaťeurového daru takmer deväť eur ako čistý dar. Približne dvanásť percent ide na administratívu a potrebné získavanie finančných prostriedkov. Organizácia UNICEF, ktorá pomáha deťom, rozdeľuje využitie svojich finančných prostriedkov takto: 75,26 percenta ide na programy pomoci, 19,34 percenta na reklamu a 5,4 percenta na administratívne výdavky. Preto by nás nemali odradiť pestré maily prosiace o príspevok, reklamné predmety alebo propagačné kampane: bez zviditeľnenia by bolo menej darov. Väčšina z nich sa dostane k tým, ktorí ich skutočne potrebujú.

Prečo nám darovanie tak prospieva

Všetko je čoraz drahšie, peniaze často stačia len tak-tak – a druhí ich majú predsa oveľa viac, tí by mali pomáhať ako prví... Takéto myšlienky sa ľahko vkradnú do mysle, ale aj malé čiastky môžu mať veľký vplyv. Mimochodom, aj pre vlastnú pohodu. Pretože darovanie, ako zistil psychológ Allan Luks v 80. rokoch 20. storočia, má preukázateľne pozitívne účinky. V jeho štúdiách mnohí ľudia uviedli, že pri pomoci druhým zažívajú intenzívny pocit eufórie: fyzickú radosť, viac energie, dokonca aj úľavu od bolesti. Luks to pripisoval uvoľňovaniu telu vlastných neurotransmiterov, najmä endorfínov, dopamínu a oxytocínu. Tieto neurochemikálie znižujú stres, pôsobia ako lieky proti bolesti a prispievajú k trvalej pohode. Psychologický jav „Helper´s High“(eufória darcu) teda opisuje stav, v ktorom altruistické konanie trvalo obohacuje nielen príjemcov, ale aj samotných darcov. Podľa aktuálnej štúdie rakúskeho združenia Fundraising Verbands Austria ľudia najčastejšie uvádzajú ako motiváciu súcit, osobnú zainteresovanosť alebo vďačnosť za vlastný život. Vedomie, že môžeme niečo konkrétne zmeniť, je tiež motivujúce: Jednoduchšie sa rozhoduje, keď vieme, že vďaka daru niekto dostane jedlo, terapiu alebo bezpečné miesto na spanie.

Čo by ste mali skontrolovať, ak chcete darovať bezpečne:

• Môžete využiť napríklad platformu Darujme.sk, ktorá združuje organizácie, ktoré prešli pri registrácii overovacím procesom

• Nachádzajú sa na webovej stránke impressum (informácie o prevádzkovateľovi), výročná správa a konkrétna kontaktná osoba?

• Sú použitie a účel darov zverejnené a jasne uvedené?

• Vyhýbajte sa anonymným odkazom na PayPal, reťazcom WhatsApp alebo účtom pochybných či neznámych odosielateľov, ktoré sa po katastrofách náhle objavia.

• Ak máte pochybnosti: informujte sa telefonicky – seriózne organizácie vám rady poskytnú informácie.